O nemocnici

29.4.2026

V priebehu posledných dvoch storočí sa svet okolo nás významne industrializoval. To má za následok vznik znečistenia nielen vody, vzduchu, ale i takzvaný svetelný a zvukový smog. Dlhodobé vystavenie nadmernému hluku môže viesť nielen k poškodeniu sluchu, ale aj k vážnym zdravotným problémom, ako sú vysoký krvný tlak, poruchy spánku či zvýšený stres. Pri príležitosti Svetového dňa boja proti hluku (29. apríl) upozorňuje MUDr. Martina Judáková, lekárka ORL ambulancie Fakultnej nemocnice AGEL Skalica, na riziká spojené s nadmerným hlukom. Vysvetľuje tiež, aký je výskyt porúch sluchu vo svetovej populácii, či je možné odhaliť sluchové vady už u novorodencov a ako si môžeme sluch účinne chrániť.

Čo v dnešnej dobe považujeme za najčastejší zdroj hluku?

Vo vonkajšom prostredí nájdeme veľa zdrojov hluku. V popredí je doprava, priemysel, stavebné práce, poľnohospodárstvo. A pravdaže i ľudská populácia sama o sebe je zdrojom hluku pri sociálnej interakcii.

Ako hluk môže ovplyvniť naše zdravie?

Dlhodobé vystavenie hluku poškodzuje sluch, má vplyv na kardiovaskulárny systém (vysoký krvný tlak), spôsobuje nespavosť,  neurózy, migrény, zvýšenú citlivosť na stres a nervozitu.

Ktoré zvuky sú pre nás nebezpečné? Ako je to vlastne s hladinou hlasitosti v našom okolí pri rôznych činnostiach?

Za bezpečné sa považujú zvuky do určitej intenzity. Záleží nielen od intenzity, ale aj aký dlhý čas bol sluch vystavený hluku. Bežný šepot zodpovedá hladine hlasitosti 30 dB. Ak sa s niekým rozprávame bežnou rečou, nameriame hlasitosť okolo 60 dB, ale pri kriku je to až 80 dB. Na rockových koncertoch sa pohybuje hladina hlasitosti okolo 110 – 130 dB. Čo už môže poškodiť aj samotné vnútorné ucho. 

S hlukom sa môžeme stretnúť i v práci. Ak hladina hluku prekročí 85 dB pracovisko považujeme za rizikové. Ale aj práca v tichej miestnosti môže poškodiť sluch. Ako je to možné? Stačí ak pracovník často telefonuje. Až 39 % zamestnancov call centier pociťuje subjektívne zhoršenie sluchu.

Ako vlastne hluk poškodzuje ucho?

Sú dva spôsoby. Prvým je mechanické poškodenie. Je známe, že zvuky o intenzite 120 – 140 dB spôsobia pretrhnutie drobných sluchových membrán vo vnútornom uchu. Hluk zároveň zvyšuje nárok ucha na výživu. Ak hluk sprevádza tlaková vlna, ako napríklad pri výbuchu, môže nastať pretrhnutie bubienka, alebo aj poškodenie kostičiek stredného ucha.

Ako spoznáme, že sa nám sluch zhoršuje?

Horšie počujúci pacienti najčastejšie prichádzajú do ORL ambulancie na popud člena rodiny, lebo komunikácia s nimi sa zhoršila. Často aj samotní pacienti si všimnú, že musia mať zvýšenú hlasitosť na televíznom prijímači alebo vnímajú šumenie alebo pískanie v ušiach. Náhlu stratu sluchu si človek všimne i sám, lebo zrazu prestane počuť. Musím spomenúť, že najčastejšou príčinou zhoršenia sluchu je maz prítomný vo zvukovode. Takže jeho prítomnosť vo zvukovode, pri vyšetrení obvodným lekárom, môže pacienta upokojiť, kým nevyhľadá špecialistu, ktorý sluch nezmeria.

A ako správne čistiť vonkajší zvukovod?

Neodporúčam vatové tyčinky, ktorými sa maz len hlbšie zatláča do zvukovodu. Vhodné sú v lekárni zakúpené roztoky na olejovej báze, ktoré maz zriedia, a tým sa jednoduchšie odsaje priložením kozmetickej utierky či jemného uteráka k zvukovodu.

Ktoré ochorenia sa môžu súvisieť zhoršeným sluchom?

Ucho je veľmi zložitý a fascinujúci orgán, takže akékoľvek postihnutie, napríklad zápal, vrodená vada či nádor, môžu sluch zhoršiť. I iné ochorenia môžu spôsobiť zhoršenie sluchu napríklad bakteriálne (zápal ucha a mozgových blán, sepsa – otrava krvi) a vírusové infekcie (chrípka, COVID-19), cukrovka a iné metabolické ochorenia. Je nevyhnutné spomenúť aj toxíny, ktoré sú bežne prítomné v našom živote, a tými sú nikotín a alkohol.

Existuje nejaké pravidlo, ako dlho a pri akej hlasitosti je počúvanie napr. hudby cez slúchadlá alebo bez slúchadiel ešte bezpečné?

Odborníci svetovej zdravotníckej organizácie vytvorili tzv. zlaté pravidlo 60/60. Toto pravidlo hovorí, že hudba sa má počúvať na 60 % maximálnej možnej hlasitosti zariadenia, maximálne 60 minút. Potom by mala nasledovať prestávka. Počúvanie hudby do 80 dB sa považuje za bezpečné dlhodobo. Za rizikovú hlasitosť sa považuje zvuk nad 85 dB. Po 2 hodinách počúvania hudby môže táto intenzita spôsobiť poškodenie sluchu. U detí a mladistvých sú odporúčania striktnejšie, a to udržiavať hlasitosť pod 75 dB.

Ako spoznám hlučné prostredie a ako si môžeme chrániť sluch aj pri používaní slúchadiel?

Ak je pri komunikácii s druhou osobou v hlučnom prostredí nutné zvýšiť hlas i na krátku vzdialenosť, prostredie je príliš hlučné. Slúchadlá cez uši (over-ear) sú lepšie, tým že lepšie tlmia vonkajšie prostredie a nie je nutné zvyšovať hlasitosť. V dobe smart zariadení, si možno v mobile nastaviť limit hlasitosti, a tak chrániť svoj sluch. Slúchadlá s technológiou ANC (aktívnym potlačením hluku) tlmia okolité prostredie, a tým sa nemusí zvyšovať hlasitosť v hlučnom prostredí pri použití slúchadiel.

Ako si chránime sluch v hlučnom prostredí?

Je na trhu viac pomôcok, ktoré sa označujú ako osobné ochranné pracovné prostriedky pri práci v hluku. Medzi ne patria zvukovodové obturátory (ľudovo, štuple do uší),  chrániče sluchu slúchadlové alebo helmové. Nutno dodať, že účinnosť chráničov nezávisí len od samostatného typu, ale i od toho, ako ich pracovník používa.

Ako je na tom s poruchami sluchu svetová populácia?

Odpoveď na túto otázku nie je potešujúca. Asi každý piaty človek na svete má poškodenie sluchu. Trend porúch sluchu stále mierne rastie. U starších je v popredí poškodenie sluchu vekom, u mladších poškodenie z hlasitej hudby. Až 24 % mladých ľudí používa nebezpečnú hlasitosť pri počúvaní hudby. U starších ľudí nad 60 rokov má poškodenie sluchu až 25 – 30 % celosvetovej populácie.

V akom veku sa dá vôbec zistiť porucha sluchu?

Od roku 2006 sa na Slovensku realizuje celoplošný skríning sluchu u novorodencov. Vďaka tomu je približne 30 – 50 % vrodených porúch sluchu, ktoré sa v minulosti nezachytili, objavených a liečia sa ešte v útlom veku. Skorý záchyt poruchy sluchu je dôležitý pre stimuláciu centra počutia a pre následný možný rozvoj reči.

V ostatných vekových kategóriách sa deti a dospelí priebežne kontrolujú. Na možnú poruchu sluchu nás vie upozorniť oneskorený rozvoj reči u malých detí, či zhoršené známky z diktátov u školákov. I bežná „neposlušnosť“ môže byť prejavom poruchy sluchu.

Stačí, keď budem mať podozrenie, že horšie počujem a môžem navštíviť ORL ambulanciu?

Áno. Pri podozrení na zhoršenie sluchu, by mal obvodný lekár pozrieť do zvukovodu a rozhodnúť, či ide o akútne vyšetrenie, alebo nie. Svoj názor vyjadrí vo výmennom lístku pre ORL špecialistu a na základe toho je pacient objednaný alebo akútne vyšetrený v ambulancii a audiometrii.

A čo ak sa zistí, že zle počujem?

Foriem liečby je veľké množstvo. Závisí od príčiny poruchy sluchu, na základe ktorej sa nastavuje liečba. Pri celkovej strate sluchu viac ako 30 % má pacient nárok na načúvací aparát, ktorý je na základe audiometrického vyšetrenia pridelený na spádovej foniatrickej ambulancii.

Ako si môžeme chrániť sluch?

Nehlučné prostredie a zdravý životný štýl sú jednoznačne najlepším návodom pre zdravý sluch. Vhodná je edukácia detí a mladých ľudí pri počúvaní hlasnej hudby a používaní slúchadiel. V období smart technológii nám pomáhajú v udržiavaní zdravého sluchu tým, že nás informujú o pobyte v hlučnom prostredí.