O nemocnici

27.4.2026

Pozornosť odbornej i laickej verejnosti sa počas minulého týždňa upriamila na Európsky imunizačný týždeň, ktorý každoročne vyhlasuje Svetová zdravotnícka organizácia. Cieľom tejto osvetovej iniciatívy je edukácia a pripomínanie očkovania ako jedného z najúčinnejších nástrojov prevencie. Vďaka vakcinácii sa v minulosti podarilo výrazne znížiť výskyt závažných infekčných ochorení a ochrániť milióny životov. Dôležitosť očkovania naprieč všetkými generáciami je však aktuálna aj v súčasnosti.

Aj napriek tomu, že za posledné roky sa z očkovania stala téma plná rozporuplných názorov, stanovisko odborníkov po celom svete zostáva nezmenené – prínos očkovania je neoceniteľný. „V princípe môžeme na celkovú situáciu nazerať ako na porovnanie konkrétneho ochorenia a očkovania proti nemu, pričom rozdiel je nepopierateľný. Priebeh infekcie pri nákaze býva spravidla nejasný a nepredvídateľný, často s komplikáciami a trvaním v rozsahu dní až týždňov. Reakcia tela po očkovaní je však v absolútnej väčšine bez ťažkostí, je dobre predvídateľná, závažné komplikácie v zmysle nežiaducich účinkov sú raritné. Ak sa pri očkovaní vyskytnú nežiadúce účinky, trvajú obvykle len 1 – 3 dni,“  vysvetľuje MUDr. Katarína Naďová, PhD., MPH, klastrový epidemiológ z Fakultnej nemocnice AGEL Skalica.

Jedným z najčastejších argumentov pri odmietaní očkovania je uprednostňovanie prirodzeného budovania imunity. Mnoho ľudí sa spolieha na to, že prekonanie ochorenia prinesie dlhotrvajúcu ochranu. „Trvanie ochrany po prekonaní ochorenia je veľmi variabilné, pričom po samotnom prekonaní sa nemusí vôbec vytvoriť aj napriek ťažkému priebehu ochorenia. Po očkovaní je však ochrana prítomná vždy, pokiaľ nehovoríme o nonrespondéroch, čo sú prípady, kedy telo nereaguje na vakcínu,“  hovorí epidemiologička.

Očkovanie môže človek podstúpiť v každom veku. Niektoré sú spravidla aplikované už v detstve od 4. mesiaca, iné je potrebné preočkovať aj v dospelosti. „V detskom veku očkujeme od 4. mesiaca proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovej žltačke typu B, proti hemofilovým a meningokokovým infekciám. Ak tehotná žena absolvuje očkovanie proti čiernemu kašľu a RSV, ideálne medzi 28. a 32. týždňom tehotenstva, vytvorené protilátky sa cez placentu prenesú priamo na bábätko,“ objasňuje MUDr. Naďová, PhD., MPH. Neskôr v rámci základného očkovania je dieťa preočkované ešte v 10. mesiaci. Ďalšie preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne následne prichádzajú vo veku 5 a 12 rokov. „V 14. mesiaci deti absolvujú očkovanie proti osýpkam, mumpsu a ružienke, pričom preočkovanie prichádza, keď dosiahne 4 roky,“  dodáva odborníčka z Fakultnej nemocnice AGEL Skalica.

V dospelosti sú realizované štandardné preočkovania po 30. roku života. „Dospelých očkujeme po 30-ke proti záškrtu a tetanu. V súčasnosti sa ponúka aj preočkovanie proti čiernemu kašľu, čo súvisí s molekulárnou adaptáciou pôvodcu Bortadella pertussis a vyvinutím postvakcinačnej imunity,“  zdôrazňuje MUDr. Katarína Naďová, PhD., MPH. Mnoho očkovaní v dospelosti tiež vyplýva aj zo životného štýlu či profesionálneho rizika. Očkuje sa tak proti tuberkulóze, chrípke, žltačke typu A, typu B, besnote či kliešťovej encefalitíde. Dospelí, ktorí v detstve neprekonali ovčie kiahne navyše siahajú po vakcíne, aby sa vyhli ťažšiemu priebehu ochorenia  pri nákaze v dospelosti. „Rizikovým pacientom s chronickými ochoreniami a pacientom v zariadeniach sociálnej starostlivosti určite odporúčam aj každoročné očkovanie proti chrípke a pneumokokom,“  prízvukuje lekárka.

Obavy z očkovania naprieč spoločnosťou sú citeľné a pandémia COVID-19 ich značne podporila. Na svedomí to majú najmä mýty. „Tieto obavy a mýty vyplývajú predovšetkým z informačného deficitu a nedostatočnej edukácie laickej i odbornej verejnosti. Problémom sú totiž často i samotní lekári, ktorí z neznalosti neodporúčajú očkovanie, pričom motivátorom pre očkovanie občanov je až v 87 % lekár,“  prízvukuje skalická epidemiologička a na záver dodáva: „Každá dávka očkovacej látky nám prispieva k dňom prežitým bez infekcie, ktoré môžeme využiť k prospešnejšej činnosti, ako liečenie.“